trocha pisania

jozko bol pyromanom uz od skoreho detstva.ako pat rocny zazil svoju prvu pyromansku skusenost. na ceste nasiel skatulku zapaliek. bola mokra. no jozko ju nechal na teplom junovom slnku uschnut. bol velmi zaujaty skatulkou,vedel naco je aj ako sa pouziva, ale aj napriek tomu citil zvlastne silne nutkanie ju pouzit,skrtnut a vidiet ju horiet . skatulka po case uschla preto vykonal svoj plan a skrtol. to male svetielko na konci sa jozkovi strasne pacilo,zabudol aj sledovat kde sa nachadza plamen,preto sa popalil a reflexivne zahodil zapalku. zbadal kus starych novin a hned v nom skrsla ta myslienka,ta myslienka,ktora ho naplnala takou vasnou a radostou,ktore citil ked si v duchu predstavoval ako vidi noviny horiet. zapalil noviny,zacal citit neuveritelnu radost,ktoru si sice myslel,ze bude mat,ale bola ovela silnejsia ako cakal.sledoval ako noviny horia a ohen sa odrazal v jeho diabolskych ociach...vtom ale pocul ako jeho starka, u ktorej bol momentalne na prazdninach,nanho vola:,,jozko,kde si? co tam robis zlaticko?" jozko rychlo zahasil ohen a zahladil stopy.,,tu som starka,"odvetil.,, pod vecerat,"povedala starka. jozko isiel, no na rozdiel od vcerajsku si so sebou zobral aj ten krasny pocit vidiet ako nieco hori a tesil sa co bude vidiet horiet zajtra. rano jozko vstal a prve co ho napadlo bolo dat si chutny rozok so salamou.vsak prekvapujuce? bolo to tym,ze jozko v noci myslel par hodin na ohen a toto dlhe myslenie ho nateraz uspokojilo.vysiel von,chcel sa hrat s murkom,malym kocurikom, vtom ho ale ovladla prenho taka krasna tuzba. zobral zapalky a noviny,ktore zobral z domu a palil jeden list za druhym. ale jozka to velmi neuspokojovalo. ,,preco?preco?preco? pytal sa jozko v duchu,chcejuc ten krasny pocit zazit este raz.zrazu uvidel murka ako sa k nemu priblizuje.jozko najprv sklonil hlavu,nevenoval murkovi ziadnu pozornost,vtom ale jozko pocitil ten krasny pocit a hned vedel co musi spravit,aby sa este zvacsil.jemne pohladkal murka,dal ho do mensej nadobky a tu spolu s nim dal do svojho furika,ktory mu namieru zhotovil jeho starky. isiel pomaly,ba si aj cestou spieval,v myslienkych oddany nadchadzjaucemu cinu. prisiel na miesto,na malu lucku pri potoku,daleko od ludi.vybral murka z nadobky. este raz sa pozrel do jeho nevinnych hnedych gulatych oci. jozka sa zrazu zacal zmocnovat pocit lutosti.nechcel ublizit murkovi,ale zrazu zacal znova nadobudat radost z ohna. a ten pocit zachvilu prevysil lutost. jozko zobral par hrsti suchej travy a na nu polozil vela konarikov ale aj konarov co tam nasiel a na jeden z vacsich priviazal murka. okolo porozkladal kamene. nebal sa ani tak toho,ze sa ohen moze rozniest a napachat velke skody ani z trestu,ktory by bol za to dostal. bal sa vsak sveta ktoremu nerozumel. nechcel aby svet prisiel na to co robi lebo sa bal jeho dogiem a ,,masovych pravd". kto by uz len pochopil jozkovu uzkost z bezvyznamneho zivota ked sa vsetci zdaju byt aspon navonok stastny? chcel ostat ,,zabudnuty". tuto samotu mal rad ale aj nenavidel. tato samota ho skoro dennodenne suzovala ale nenavist voci svetu bola vacsia. skrtol zapalkou a zapalil slamu.narek murka mu prepichaval srdce. uz dalej sa na to pozerat nevladal a radsej hodil na murka vacsi kamen aby ho zbavil trapenia. slzy na jozkovej tvari vystriedal usmev...